Začalo sa to dosť nepochopiteľne. Chcela som položiť ťažký hrniec na sporák, no v tom som pocítila neznesiteľnú bolesť v chrbte.
Skončila som s kompresívnou zlomeninou stavca. Na základe röntgenovej snímky ma rádiológ odporučil na denzitometrické vyšetrenie hustoty kostí. Zistilo sa, že k zlomenine stavca došlo v dôsledku osteoporózy.
Zistenie, že mám osteoporózu, ma úplne zmohlo. Predstavy o živote, ktorý aj vo vyššom veku prežijem bez vážnejších zdravotných problémov, sa mi rozplynuli, na svoju budúcnosť som hľadela dosť pesimisticky. Bola som si vedomá toho, že sa musím začať hýbať a vyvíjať viac fyzickej aktivity, ale nevedela som, kde začať.
Lekár mi naordinoval dostatok pohybu. Podľa jeho názoru je pre mňa vhodná najmä chôdza. Tak mi napadlo, že by som si konečne mohla domov zaobstarať psa, po ktorom som už dávno túžila. Nie však môj manžel. Nakoniec sme sa predsa dohodli, že si adoptujeme Maxa, starého psa z miestneho útulku. Najlepšia vec, ktorú som mohla urobiť, pretože Max je ako energetická guľa! Nedovolí mi klesať na duchu. Keď som s ním, je mi veselšie a hlavne sa hýbem. On je tým dôvodom, prečo teraz chodím často na prechádzky.
Na odporučenie lekára užívam lieky a doplnky výživy s obsahom vápnika, ktoré mi pomáhajú spevňovať moje kosti.
S osteoporózou mi pomáha vysporiadať sa môj pes Max, s ktorým chodíme každý deň na prechádzky. Hoci to išlo zo začiatku ťažšie, dnes mi nerobia problém ani dlhšie prechádzky.
Mám dostatok pohybu, chôdza mi vážne pomáha a cítim sa omnoho lepšie. Dokonca som vďaka Maxovi našla v sebe motiváciu a prestala som fajčiť!
Presvedčila som sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Hoci som pri banálnej činnosti utrpela zlomeninu, pomohla mi odhaliť diagnózu skôr, ako by napáchala ešte väčšie „zlo“.
Predovšetkým som si uvedomila, že sa musím o seba lepšie starať. Vďaka Maxovi sa udržiavam v pravidelnom pohybe. On je tou najlepšou motiváciou a nevadí mi chodiť s ním von ani v prípade nepriaznivého počasia. Som šťastná, že aj Max našiel nový domov.